Presádzanie izbových rastlín a správna voľba substrátu

Začala sa jar, obdobie, keď sa rastliny preberajú po období odpočinku znova k životu. Je teplejšie, svetlo svieti omnoho dlhšie a preto rastliny rastú rýchlejšie. Toto obdobie je ideálne na to, aby sme skontrolovali, ktorým rastlinám treba vymeniť pôdu a môžeme začať s presádzaním rastlín do nových kvetináčov.

V akom ročnom období je vhodné začať s presádzaním rastlín?

Jar je na presádzanie ideálna. V zime by sme presádzať nemali, pretože rastliny majú vegetačný pokoj, a v lete nemusí byť presádzanie tak úspešné, pretože substrát rýchlo preschne a na úspešné prijatie novej zeminy sa potrebujú rastliny vo vlhkej pôde zakoreniť. Na jeseň presádzať síce môžeme, ale najlepšie je to spraviť na jar, pretože rastlina potrebuje šetriť energiu a zbierať živiny na prežitie zimných mesiacov.

Kedy je čas na presádzanie rastlín?

Väčšinu mladších rastlín by sme mali presadiť každý rok, väčšie ťažké rastliny raz za 3-4 roky, prípadne ak to nie je v našich silách, tak im aspoň vymeniť vrchnú vrstvu pôdy.

Niektoré druhy rastlín sa však rady tlačia v kvetináči, najmä zamioculcas a sansevierie, takže časté presádzanie do väčšieho kvetináča pri nich nie je nutné. S presadením zamioculcasu dokonca čakáme až dovtedy, kým mu praskne kvetináč, v ktorom je (pokiaľ je v plastový). Pri týchto rastlinách dbáme na pravidelné dopĺňanie živín hnojivom.

Chcem si kúpiť namiešaný substrát. Aký zvoliť pre moju rastlinu?

Pri presádzaní musíme vedieť, aký druh rastliny máme, aby sme vedeli, ako často ju musíme presadiť a aký substrát máme použiť.

Existuje niekoľko typov substrátov. Väčšina rastlín potrebuje substrát namiešaný z rôznych typov pôdy. Substrát si môžeme buď namiešať sami, čím zabezpečíme ideálny pomer živín, alebo môžeme kúpiť už hotový substrát.

Každý substrát sa skladá z určitých zložiek, ktoré spolu vytvárajú prostredie s určitým pH a určitými živinami. Tieto zložky majú istý  stupeň kyslosti, čo je dôležitá informácia. Takisto tieto zložky rôzne dlho udržiavajú vodu a skladajú sa z rôzne veľkých častíc. Tu platí pravidlo, že čím väčšie sú častice, tým rýchlejšie substrát preschne.

To, ako správne namiešať substrát, je pre každú rastlinku individuálne a na dlho, preto väčšinou siahame po univerzálnejších substrátoch, ktoré sa predávajú už namiešané a pomer zložiek a živín síce nemajú pre našu rastlinu dokonalý, no je dostačujúci.

Musíme vedieť, do akej skupiny rastlín patrí naša rastlina. Zameriame sa na substráty, s ktorými sa môžeme stretnúť pri izbových rastlinách.

Substrát pre izbové rastliny

Substrát na izbové rastliny je vhodný pre väčšinu izbových rastlín okrasných listom. Pri zelených rastlinách, ktoré nekvitnú a pri rastlinách, ktoré sú príbuzné s palmami, ako napríklad dracény, juky, strelície a banánovníky, môžeme zvoliť substrát pre palmy, ktorý je trošku menej kyslý a viac priepustný a vzdušný.

Substrátov pre izbové rastliny je veľké množstvo. Niektoré obsahujú mykorhízu, alebo sú preparené – horúcou parou zbavené škodlivých zárodkov plesní a škodcov.

Ponuku kvalitných substrátov na izbové rastliny a palmy nájdete na našom eshope v kategóriie Substráty a hnojivá.

Substrát pre sadenie odrezkov

Na zasadenie zakorenených odrezkov volíme substrát na výsev a množenie. Ak ho doma nemáme a potrebujeme ho len malé množstvo, môžeme ho nahradiť substrátom na izbové rastliny.

Substrát pre kaktusy a sukulenty

Kaktusy a sukulenty sadíme do špeciálneho substrátu, ktorý obsahuje veľa piesku, veľkých častíc a rýchlo presychá.

Substrát pre kyslomilné rastliny

Niektoré rastliny sú kyslomilné, z izbových sem patria najmä izbové azalky, paprade a mäsožravky. Tieto rastliny sa adaptovali na život v pôde chudobnej na živiny. Paprade nám prežijú ako v kyslejšej pôde, tak v obyčajnom substráte na izbové rastliny, no azalky a mäsožravky by sme mali sadiť do čistej rašeliny, prípadne na azalky sa dá zohnať aj špeciálny substrát na rododendróny, azalky a hortenzie, ktorý podporuje aj kvitnutie.

Substrát pre orchidey a bromélie

Pre orchidey a bromélie používame špeciálny substrát, ktorý obsahuje len kôru, rašeliník a prípadne kokosové vlákno. Avšak, je tu zopár výnimiek. Orchidey a bromélie sa delia na epifytické, ktoré žijú koreňmi prichytené na stromoch (nie paraziticky), a na také, ktoré žijú v zemi. Pokiaľ máme zemnú orchideu či broméliu, použijeme substrát na orchidey AGRO, ak máme epifytickú (kam patria aj klasické orchidey Phalaenopsis), použijeme akýkoľvek iný substrát pre orchidey. Substrát AGRO obsahuje aj príliš malé častice, v ktorých by sa vzdušné korene týchto rastlín udusili. Pri orchideách Phalaenopsis dbáme aj na výber správneho črepníka – musí byť priesvitný, pretože svetlo prijímajú i vzdušnými koreňmi, inak sa korene budú ťahať za svetlom a rastlina časom vypadne z kvetináča. Plastový črepník by mal byť úplne priesvitný, zatiaľ čo vonkajší môže byť aj napríklad farebný alebo matnejší, no stále priesvitný, mal by mať ostrovček v strede, aby sme orchideu mohli namočiť do vody a potom ju nechať odtekať.

Drenáž

Pojem drenáž znamená odvodnenie. Keď rastlinu polejeme, vypije iba určité množstvo vody, nejaké množstvo absorbuje pôda a zvyšok odteká. Ak táto voda zostane v kvetináči, rastlinka ju stále pije, až jej bude príliš, popraská jej tkanivo v listoch a následne dostane infekciu – premnožia sa baktérie a rastlinka začne hniť. Mokrá pôda zvyšuje pravdepodobnosť hubových ochorení a tiež niektorých škodcov, hlavne mušiek smútiviek. Preto by sme mali zabezpečiť, aby pôda nezostávala mokrá.

V prvom rade je dôležité, aby kvetináč, do ktorého sadíme, mal drenážny otvor na spodku, kadiaľ bude prebytočná voda odtekať. Buď využijeme plastový kvetináč s dierkami na dne, ktorý vložíme do ozdobného kvetináča bez otvoru, alebo terakotový či keramický kvetináč s otvorom, ktorý položíme na podmisku. Z misky a ozdobného kvetináča je dôležité vodu po každom poliatí vyliať.

Pokiaľ chceme sadiť priamo do kvetináča bez otvoru, musíme použiť drenážnu vrstvu. To znamená, že na dno kvetináča nasypeme keramzit, prípadne môžeme použiť i kamienky, perlit, vermikulit či zeolit s väčšími frakciami. Aby nám pôda neprepadávala, je vhodné drenážnu vrstvu zasypať kremičitým pieskom. Takto pôda nebude stále mokrá a bude mať možnosť vyschnúť, ale pozor – musíme polievať iba malým množstvom vody, aby nám hladina nepresiahla výšku drenáže.

Ako správne presádzať izbové rastliny

Pokiaľ sme si už vybrali správny substrát na rastlinu, musíme ešte vybrať črepník. Mal by byť o 1-2 cm väčší ako pôvodný. A môžeme sa vrhnúť na sadenie.

• Pripravíme si pôdu. Ak nemáme pôdu s obsahom látok proti plesniam, môžeme do nej pridať kúsky uhlia, ktoré pôsobí proti plesniam. Tiež môžeme primiešať perlit či zeolit na prevzdušnenie pôdy.
• Do nového kvetináča dáme spodnú vrstvu substrátu a utlačíme. Ak chceme použiť mykorhitické huby a hydrogél, nasypeme ho do stredu.
• Rastlinku s celým koreňovým balom vytiahneme z pôvodného kvetináča a vložíme do stredu nového.
• Okraje zasypeme a utláčame. Zasypeme aj vrchnú vrstvu a jemne utlačíme.
• Položíme kvetináč na podmisku alebo do ozdobného kvetináča a polejeme, aby sa korienky usadili v pôde a nevyschli.
• Po 6 týždňoch od presadenia začneme prihnojovať. Nehnojíme hneď po presadení, pretože to by bolo na rastlinu príliš veľa živín a spálilo by ju to. Ak chceme pomôcť koreňom, môžeme použiť Stimulátor rastu, ktorý je jediné hnojivo, ktoré môžeme použiť hneď po presadení.

Typy a zložky pôd a ich funkcie

Rašelina

Najdôležitejšou zložkou väčšiny substrátov je rašelina. Poznáme niekoľko delení, najdôležitejšie je delenie podľa nadmorskej výšky, kde rašelina vzniká – poznáme vrchoviskovú a slatinnú. Vrchovisková sa tvorí vo väčších nadmorských výškach, väčšinou v blízkosti vodných prameňov a je chudobnejšia na obsah minerálnych látok. Jej štruktúra je viac vláknitá.

Túto rašelinu delíme ešte na svetlú a tmavú, resp. bielu, hnedú a čiernu, kde biela/svetlá je v najnižšom stupni rozkladu, zatiaľ, čo čierna/tmavá je v najvyššom a hnedá je akýsi medzistupeň. Biela rašelina lepšie zadržuje vodu a obsahuje väčšie množstvo mykoritických húb, čo si ešte vysvetlíme neskôr, čo to znamená.

Slatinná rašelina vzniká pri prameniskách podzemných vôd a preto obsahuje viac minerálnych látok. Menej prekypruje pôdu a tiež nevie zadržiavať toľko vody, čo vrchovisková. Je sypkejšia. Ph je menej kyslé, niekedy až neutrálne.

V rašelinových substrátoch sa Ph upravuje obsahom vápnika. Samotná rašelina obsahuje veľké množstvo drobných častíc, ktoré sa po čase rozpadávajú a preto sa vzdušnosť upravuje obsahom väčších zložiek, napríklad perlitu, keramzitu a podobne.

Rašelina vzniká na tzv. rašeliniskách vo vlhkom prostredí rozkladom prírodných zložiek pod vodou pri nedostatku kyslíka, napríklad listov, stromov, tráv a machov.

Keďže pri ťažbe rašeliny sa postupne ničia vzácne biotopy, lebo rašelina vzniká milióny rokov a tvorí 2% povrchu zeme, preto mnohí ľudia preferujú rašelinu nepoužívať. Náhradou za rašelinu môže byť listovka, ktorá vzniká rozkladom listov. Je to výborné využitie popadaných listov. Môžeme ich pred skompostovaním upraviť nasekaním na drobné časti napríklad kosačkou. Pokiaľ použijeme listy z orechov, bude sa rozkladať dlhšie, pretože obsahujú väčšie množstvo trieslovín. Tiež by sme mali dávať pozor pri použití ihličia. Listovka by mala v komposte pred použitím dozrievať približne dva roky.

Ornica

Ďalším používaným typom pôdy je ornica, ktorá vzniká na poliach obrábaním – poľnohospodárskou činnosťou. Je v nej zapracované množstvo organického a minerálneho hnojiva. Je však vhodná skôr na použitie na záhrade, napríklad na pestovanie zeleniny, ovocných stromov či na pokládku trávnika.

Humus

Dôležitou zložkou  veľkého množstva substrátov je kôrový humus. Je to humus vznikajúci z kôry skompostovaním. Dobre zadržiava vodu a najmä obsahuje množstvo živín.

Íl

Ďalšou dôležitou zložkou, ktoré sa pridáva do niektorých substrátov, je íl. Robí pôdu ťažkou, veľmi dobre drží vodu. Podporuje rast rastlín, no nie je vhodný pre rastliny, ktoré potrebujú vzdušnú, ľahkú pôdu.

Zložky na prevzdušnenie pôdy

Substráty obsahujú aj ďalšie zložky, najčastejšie je to rašeliník – spaghnum, kokosové vlákno či kúsky kôry. Tieto zložky sú obsiahnuté v substrátoch, ktoré potrebujú byť vzdušné, ale zároveň dobre zadržiavať vodu.

Pôda vhodná pre kaktusy a sukulenty musí byť tiež vzdušná, zároveň však rýchlo presychať, takže obsahuje veľa piesku, štrku, kamienkov a podobne – musí obsahovať veľké frakcie.

Piesok je dôležitou zložkou substrátov pre kaktusy, pretože je vzdušný a rýchlo presychá. Môže sa využívať aj kremičitý piesok – ten obsahuje zvýšený podiel oxidu kremičitého a používa sa najmä pri zakladaní trávnika alebo ako drenáž, či filtračná vrstva medzi drenážou a pôdou.

Na prevzdušnenie slúži aj perlit, vermikulit alebo keramzit, čo sú vlastne kúsky horniny extrudované pri vysokej teplote.
Perlit je biely a tvoria ho drobné častice, vhodný je aj samostatne na zakoreňovanie odrezkova.
Keramzit poznáme vo viacerých prevedeniach, hlavne si musíme dať pozor, aby sme nepoužili taký, ktorý je vyrábaný z terakoty, ale použili naozaj extrudát. Niektoré keramzity sú vhodné aj na pestovanie v semi-hydropónii, iné sa využívajú najmä ako drenážna vrstva na spodok kvetináča, ktorý nemá drenážny otvor –prebytočná voda neodteká. Drenážna vrstva slúži na to, aby v tejto vode nebola ponorená zemina a tým nebola premokrená, pretože preliate rastliny namočené vo vode odhnívajú následkom infekcií. Keramzit menších frakcíí je vhodný aj na prevzdušnenie pôdy.
Vermikulit sa tiež dá použiť na odrezkovanie a potom poznáme aj lávovú drť, ktorú môžeme použiť namiesto substrátu a rastlinu v nej pestovať.

Mykorhíza

Mykorhíza sú symbiotické huby, ktoré žijú napojené na korene rastlín. Vymieňajú si navzájom živiny. Nie je ich v pôde vidieť ani cítiť, no vidieť ich na ich prejavoch – rastliny sú silnejšie, rýchlejšie rastú, sú väčšie a odolnejšie. Tieto huby zabraňujú mnohým ochoreniam spôsobeným baktériami a plesňami a využívajú sa aj pri výsevných substrátoch, keďže zabraňujú padaniu klíčnych listov. Často sa nachádzajú v kupovanom substráte, alebo sa dajú kúpiť samostatne a aplikovať do pôdy.

Hydrogél

Hydrogél je sušená hmota, ktorá pripomína soľ, alebo sa predáva vo forme guličiek. Dokáže do seba pojať až 250-násobok svojho objemu vody a zmení štruktúru na gél. Po nasadení sa prichytí rastline na korene (teda opačne, rastlina ho vyhľadá, keďže hľadá vodu) a rastlina z neho čerpá vodu. Je vhodné ho využiť, pokiaľ nemáme čas polievať úplne pravidelne, alebo máme vlhkomilné rastliny, ktorým nemôže substrát preschnúť.

Zeolit

Zeolit je prírodná hornina, ktorá vynikajúco absorbuje vodu a iné látky, takže je vhodné ho pridávať do pôdy za účelom lepšieho hospodárenia s vodou a hnojivom. Pôdu aj prevzdušňuje.  Tiež sa dá využiť ako substrát pre semi-hydropóniu.

Pestovanie v semi-hydropónii

Tento typ substrátu je neutrálny, neobsahuje žiadne živiny, takže ani priestor pre baktérie a plesne. Takúto rastlinu už netreba presádzať, keďže substrát nemá žiadne živiny, ktoré by po čase strácal. No má to aj nevýhodu: takto pestovaným rastlinám musíme živiny neustále dodávať prostredníctvom špeciálneho roztoku. Tiež rastliny kúpené v obyčajnom substráte nie je veľmi dobré presádzať do semi-hydropónie, rastlina by tak mala byť kúpená.

Zdroj fotografií: vlastná databáza a fotobanka